Prednášky

Olga Ivanovna Briuzgina (*1957)

Olga Ivanovna Briuzgina pracuje v Ruskom múzeu dekoratívneho, úžitkového a ľudového umenia v Moskve, kde pôsobí ako kurátorka zbierky šperkárskeho umenia 17. – 20. storočia v Rusku, zbierky ľudového umenia a umeleckých remesiel. Je autorkou mnohých publikácií, katalógov a článkov o dejinách šperkárskeho umenia v Rusku a tiež autorkou televíznych a
výstavných projektov. Venuje sa prednáškovej činnosti a poskytuje odborné exkurzie špecializovaných vzdelávacích programov múzea. Pôsobí ako expertka na Ministerstve kultúry Ruskej federácie a je členkou medzinárodnej expertnej organizácie NOEXI (Národnáorganizácia expertov v oblasti umenia).

Imperátorské veľkonočné vajíčka z firmy Karla Faberge
Šperkárska firma Karla Faberge je jednou z popredných v šperkárskom priemysle Ruskej ríše konca 19. a začiatku 20. storočia. Dôležitým aspektom v reklamnej činnosti a aktivitách spoločnosti bolo vytvorenie unikátnych, z hľadiska umeleckého stvárnenia exkluzívnych výrobkov, pre členov ruskej cisárskej rodiny. Tieto diela sa odlišovali zložitosťou dizajnu a zobrazovali dôležité udalosti v živote cisára a jeho rodiny. Najznámejšie diela šperkárskej umeleckej tvorby vytvorené remeselníkmi a umelcami firmy pochádzajú z rokov 1885 – 1917 a sú nimi veľkonočné vajíčka, ktoré cisári Ruskej ríše každoročne darovali svojim manželkám na Veľkú noc ako osobné dary. Tieto veľkonočné darčeky, napriek ich intimite, odrážali dôležité
míľniky v dejinách nielen kráľovskej rodiny, ale celého Ruska. Celkovo vzniklo 52 kusov takýchto vajíčok pre cisárov a práve tieto sa stali výnimočným fenoménom v histórii firmy a šperkárskeho umenia v Rusku. Dnes predstavujú práve imperátorské veľkonočné vajíčka firmy Karla Faberge jednu z najznámejších značiek v histórii svetového šperkárskeho umenia.

Dušan Buran (*1969)

Je absolventom Dejín umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (Mgr. 1992) a na Technickej univerzite v Berlíne (Dr. phil. 2000). V súčasnosti pracuje ako kurátor zbierky gotického umenia a zároveň vedúci kurátor Zbierok starého umenia SNG v Bratislave. Venuje sa najmä stredovekému sochárstvu a maliarstvu, čiastočne i umeniu a architektúre 20. storočia, či otázkam muzeológie a pamiatkovej starostlivosti. Je editorom knihy Dejiny slovenského výtvarného umenia – Gotika, kurátorom rovnomennej výstavy (SNG Bratislava 2003/2004), autorom a spoluautorom niekoľkých výstavných projektov doma aj v zahraničí naposledy D ́or et de feu. Art au fin du Moyen Age en Slovaquie (Musée de Cluny Paris 2010/2011); Krv (SNG Bratislava 2011/2012); Umenie a príroda stredovekej Európy (SNM Bratislavský hrad 2013/2014); Nestála expozícia SNG (SNG Bratislava 2014); Majster z Okoličného a gotické umenie Spiša okolo roku 1500 (SNG Bratislava 2018); ako aj mnohých článkov v domácej i zahraničnej odbornej tlači. Spolupracoval na medzinárodných projektoch pre Metropolitan Museum New York; Szépmüvészeti Múzeum Budapest, Národní galerie Praha či GASK Kutná Hora. 2012–2018 bol predsedom slovenského národného komitétu Medzinárodnej rady múzeí (ICOM).

Zlatý stredovek
V kontraste so zaužívaným klišé o „temnom stredoveku“, oblasti využitia zlata v období cca 400 – 1400 akoby svedčili o opaku. Okrem priameho zúžitkovania v zlatníckych odboroch, bolo zlato všadeprítomné – v textile, maliarstve, sochárstve či architektúre. Kvôli svojim vlastnostiam sa už v ranom stredoveku stalo metaforou luxusu, ale tiež spirituálnej hodnoty, ktorú metalické povrchy artefaktov umožnili veriacim zhmotniť pred očami.
Príspevok sa sústredí na rozvinutú fázu „gotického zlata“, pokúsi sa o jeho základnú systematiku, ale tiež o odkrytie súvislostí aj mimo konvencie tradičných technológií. Jeho záver bude tvoriť stručný exkurz do umenia 20. storočia – presnejšie do tých jeho médií, ktoré jednoznačne možno považovať za dedičstvo stredoveku.

Erika Hrašková (*1970)

Absolvovala Univerzitu Komenského v Bratislave, Filozofickú fakultu – Katedru archeológie a Katedru etnológie (1992 – 1997). Po rôznych doplňujúcich vzdelaniach a získaní odbornej spôsobilosti pre archeologický a architektonicko-historický výskum pracovala ako odborný radca – predstavený na Pamiatkovom úrade v Bratislave (1997 – 2007). Od roku 2007 pôsobí ako
odborný garant v spoločnosti Ithaka BB, s. r. o., ktorá sa zaoberá vykonávaním pamiatkových výskumov, poradenstvom a manažmentom v oblasti pamiatkovej ochrany a obnovy. Medzi najvýznamnejšie realizované projekty, na ktorých sa podieľala patria: obnova zámku vo Vígľaši, obnova zámku v Haliči, obnova kaštieľa v Divíne, realizácia pamiatkových výskumov a koordinácia obnovy vily Liptay v Tatranskej Lomnici, ako aj mnohé ďalšie. Okrem práce v teréne sa venuje aj publikačnej a vzdelávacej činnosti.

Výskyt zlatých predmetov v archeologických nálezoch na Slovensku
Prednáška je venovaná výskytu nálezov zlata v rôznych formách v archeologických nálezoch na území Slovenska a to v rôznych časových obdobiach. Prierez najznámejšími nálezmi zlatých predmetov od najstaršie datovaných až po obdobie neskorého novoveku. Objasnenie funkcie a významu zlatých predmetov v jednotlivých druhoch nálezov (hrobové nálezy, depoty a pod.). Načrtnutie používania zlata ako ozdoby majetných vrstiev, či deponácie majetku. Problematika početného výskytu pozlátených predmetov vyrobených zo striebra a iných materiálov, ako náhrada za plnohodnotný cenný kov.

Ivana Šusterová (*1989)

Je absolventkou magisterského štúdia etnológie na Katedre etnológie a folkloristiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre (2014). Práve v Nitre sa dostala do kontaktu s Olašskými Rómami a začal sa rozvíjať jej záujem o spoznávanie tejto komunity. Absolvovala pracovnú stáž v Múzeu rómskej kultúry v Brne. V súčasnosti je doktorandkou Ústavu etnológie a sociálnej antropológie, v.v.i. v Bratislave a svoje skúsenosti začala využívať v práci na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Je autorkou viacerých článkov a štúdií zaoberajúcimi sa rôznymi aspektmi rodinného a spoločenského života Olašských Rómov. Od
roku 2013 publikuje v periodiku Romano nevo ľil. Svoje poznatky spracovala aj do podoby knižnej monografie s názvom Život olašských žien (VEDA, 2015). Výsledky výskumu rómskych žien v Rumunsku venujúcich sa mágií ponúka v knižnej publikácií Ženy predávajúce nádej (PositiF, 2017), ktorá vznikla v spolupráci s fotografkou Luciou Sekerkovou.

Od Franca Jozefa k Versace – šperky v živote Olašských Rómov
Olašskí Rómovia sú verejnosťou vnímaní a v médiách prezentovaní často prostredníctvom zlatých šperkov. Pri hľadaní informácií o tejto špecifickej skupine Rómov v médiách, natrafíte aj na tieto titulky: „Zlatí Cigáni“, „Vajdov zástupca dostal kravatu zo zlata za tisíce eur“, či „Veličenstvo Robert I.: Rómsky kráľ zdedil toľko zlata, koľko váži!“. Zlaté šperky sú jedným z prostriedkov, akým sa navonok demonštruje postavenie a bohatstvo konkrétneho Róma, Rómky, či celej rodiny. Vyjadruje sa ním vkus a je v ňom tiež uložený majetok. Príspevok priblíži jednotlivé typy šperkov (náušnice, prstene, retiazky, náramky, spony do vlasov…), ich vývoj a príležitosti, kedy sa stávajú predmetom daru. To všetko v širšom kontexte, ktorý má priblížiť život Olašských Rómov, ich vnútorné normy a nepísané zákony.

Karla Frajerová (*1983)

Vystudovala SOU obor zlatnictví – klenotnictví (1999-2002) a zároveň absolvovala kurz zasazování drahých kamenů. Brigádně získávala praktické zkušenosti z oboru ve zlatnické firmě Ryalo, nyní Alo diamonds, specializující se na výrobu šperků. V nástavbovém studiu pokračovala v oboru Umělecké řemeslné práce (abs. 2004) a popri studiu absolvovala pokročilý kurz zasazování drahých kamenů. Kromě toho pracovala na částečný úvazek ve starožitnictví Interantik Dr. Pšenského v Praze. Následně studovala na Vysoké škole chemicko-technologické (2006-2010), kde si v návaznosti na své předchozí vzdělání zvolila bakalářský obor Konzervování-restaurování uměleckořemeslných děl z kovů, studijní program Konzervování-restaurování objektů kulturního dědictví-uměleckořemeslných děl z kovů. Po studiu pracovala ve starožitnictví Monika Vianello v Praze a později ve zlatnické firmě specializující se na výrobu šperků, kde zhotovovala modely šperků. Současně začala studovat magisterský obor Muzeologie na Masarykově univerzitě v Brně (2011- 2013). V současné době pracuje v Umělecko-průmyslovém museu v Praze jako konzervátor-restaurátor umělecko-řemeslných děl z kovů.

Problematika restaurování špeku ze zlaté slitiny
Úvod příspěvku seznamuje s názvem přednášené tématiky označené jako „Otázky autentičnosti při konzervátorských a restaurátorských zásazích na předmětech zhotovených ze slitin zlata či zlacení povrchů ostatních kovů a jejich slitin“. Následuje v několika větách informace o profesním profilu autorky. Vlastní rozvedení přednášené tématiky je pojato v rámci vymezeném
etickým kodexem restaurátora. Z tohoto pak vyplývá následný restaurátorský a konzervátorský záměr a způsoby přístupů a zásahů na vlastním předmětu. Zásadní úlohu při tom má míra zachování autentičnosti restaurovaného a konzervovaného předmětu určující jeho následující využití a v tomto smyslu lze vymezit tří základní směry zásahů: 1. Předmět bude určen pro muzejní depozitární účely a vědecká studia. 2. Předmět bude určen pro muzejní a výstavní účely. 3. Předmět bude určen pro funkční účely. Každý s uváděných směrů bude v krátkosti komentován a dokumentován fotografiemi. V tomto smyslu bude referováno i o problematice zlacení povrchů ostatních slitin kovů.

Petra Matějovičová (*1976)

Vystudovala obor Dějiny umění na Filosofické fakultě University Karlovy v Praze (1995-2002). Od roku 2003 působí jako kurátorka Sbírky drahých kovů a jiných materiálů Uměleckoprůmyslového musea v Praze (UPM), od roku 2011 též jako vedoucí Sbírky nábytku, prací ze dřeva, kovů a různých materiálů téhož musea. Ve svých badatelských aktivitách se soustředí zejména na oblast šperku. Dlouhodobě pracuje na projektu Vliv antické kultury v dějinách evropského šperku. Kurátorskou práci mimo sbírky UPM zaměřuje na současnou tvorbu tzv. šperku autorského. Spolupracuje s pražskou galerií KusKovu či se skupinou 4D. Coby kurátorka Uměleckoprůmyslového musea v Praze odborně spravuje sbírky šperku, stolního i liturgického náčiní, hodinek, prací ze slonoviny, vosku a minerálů v časovém rozsahu
od středověku po současnost. Je autorkou expozice Barokní umělecké řemeslo ze sbírek UPM ve Schwarzenberském paláci v Praze.

Zlato na spojnici historického a současného šperku